Prosím čakajte
Načítaných
svedectvo11

[et_pb_section fb_built=“1″ custom_padding_last_edited=“on|phone“ module_id=“Nastim“ module_class=“ds-section“ _builder_version=“3.22″ custom_padding=“31px|0px|28px|0px|false|false“ custom_padding_tablet=““ custom_padding_phone=“0px|||“][et_pb_row custom_padding_last_edited=“on|phone“ _builder_version=“3.25″ module_alignment=“center“ custom_margin_tablet=““ custom_margin_phone=“30px|||“ custom_margin_last_edited=“on|phone“ custom_padding=“0px|0px|28px|0px|false|false“ custom_padding_tablet=““ custom_padding_phone=““][et_pb_column type=“4_4″ _builder_version=“3.25″ custom_padding=“|||“ custom_padding__hover=“|||“][et_pb_text _builder_version=“3.27.4″ text_font=“||||||||“ text_text_color=“#ed1a24″ header_font=“||||||||“ header_2_font=“Poppins|700|||||||“ header_2_text_color=“#4a4a4a“ header_2_font_size=“36px“ header_2_line_height=“1.3em“ header_4_font=“Dancing Script||||||||“ header_4_text_color=“#888888″ header_4_font_size=“24px“ header_4_line_height=“1.3em“ locked=“off“]

Svedectvá

Ako Ježiš zmenil moj život

[/et_pb_text][/et_pb_column][/et_pb_row][et_pb_row make_equal=“on“ column_padding_mobile=“on“ custom_padding_last_edited=“on|phone“ _builder_version=“3.25″ background_size=“initial“ background_position=“top_left“ background_repeat=“repeat“ custom_padding=“27px|0px|29px|0px|false|false“ custom_padding_tablet=“49px|||“ custom_padding_phone=“19px|||“ custom_width_px=“1280px“][et_pb_column type=“4_4″ _builder_version=“3.25″ custom_padding=“|||“ custom_padding__hover=“|||“][et_pb_text _builder_version=“3.27.4″ text_font=“||||||||“ text_font_size=“16px“ text_line_height=“1.9em“]

Ahojte, volám sa Michal a rád by som Vám povedal, ako som spoznal Ježiša a čo urobil v mojom živote. Od malička som bol vedený k Bohu a tužil som spoznať Ho. V hĺbke duše som cítil, že Boh je dobrý a má ma rád takého, aký som a to ma k nemu priťahovalo stále viac. Pamätám si, ako rád som chodil do kostola a ako úprimne som sa chcel modliť. Začal som chodiť do školy, a tam začali moje problémy. Ťažko som si vytváral priateľstva a sedel som s najtichším žiakom v prvej lavici. Chalani to majú dosť náročné presadiť sa v kolektíve a mne sa to nedarilo. Keď o niečo išlo, radšej som vždy cúvol a stíchol. Chcel som nasledovať vzor chlapa, ktorý by ma z toho dostal, ale nemal som takého pri sebe. Občas som si od blízkych vypočul otázku typu: “čo zo mňa len bude?” na ktorú som nevedel odpovedať a spôsobovala mi neistotu z budúcnosti. Práve tento strach ma prenikol a začal ovládal.

Keď som prišiel na gymnázium, tak som si tam priniesol aj tieto pocity zo mňa a moje problémy pokračovali. Vôbec som si neveril, podceňoval som sa. Postupne som začal mať depresie. Nevedel som čo to so mnou je, lebo som sa nevedel dobre sústrediť, mal som problém s učením. Hľadal som zmysel toho všetkého a nedarilo sa mi s týmto stavom nič spraviť. Čím hlbšie som sa do seba ponáral, tým horšie to bolo a prišli mi aj myšlienky na samovraždu. Načo žiť život, v ktorom niet šťastia. Keď to začínalo byť vážnejšie, tak som sám vyhľadal pomoc a začal navštevovať psychológa. Chodil som k nemu asi pol roka, a aj keď som sa mu snažil vysvetliť všetko čo cítim, mal som pocit, že ma nechápe. Potreboval som už lieky a tak som prestúpil k psychiatrovi, ktorý mi predpísal antidepresíva. Avšak lieky ani lekári, ani rodičia a priatelia, nikto mi nevedel dať to, čo mi chýbalo – identitu, že som niekto, pocit, že som chlap, nádej do budúcnosti, silu zvládnuť hocičo sa vyskytne v mojom živote. A tak som hľadal ďalej a keď som zmaturoval, tak som odletel sám do Grécka robiť čašníka, kde som zažil prvú mániu (opak depresie), o ktorej som však nevedel, že ju mám. Mal som veľa energie a síl, lenže bol som konfliktný a neuvedomoval som si to. Po jednej nepríjemnej manickej epizóde som skončil v nemocnici. Tam som si uvedomil, ako velmi potrebujem Boha a stále viac som Ho chcel spoznávať a žiť s Ním.

V jedno leto ma zavolal bratranec na tábor, ktorý robila komunita Jána Krstiteľa. Môjho brata Jozefa vtedy tiež začal Pán volať. Mal pripravený svoj plán obrátenia a obnovy viery v našej rodine. Prvýkrát keď som prišiel do Skleného, kde má táto komunita Oázu, zažil som veľké prijatie a pocit slobody. Navštívil som tam zopár kurzov a začal som duchovne rásť, cítil som, ako Boh vo mne koná. Uzdravilo sa vo mne toho veľa z minulosti a môj život sa začal meniť. Každú samotu a prázdnotu v mojom srdci postupne vypĺňala láska Ježiša. Začal som viac čítať písmo a študovať, kto je Ježiš. Napriek tomu, že som chodil odmalička do kostola a počul som to meno možno tisíckrát, nemal som s Ježišom skúsenosť. Bol pre mňa vzdialený Boh niekde v nebi, ďaleko odo mňa, ktorý ma bude raz súdiť z mojich skutkov.

Teraz mi Ježiš dal identitu Božieho dieťaťa, Ježiš mi dal istotu večného života, Ježiš ma spravil chlapom, Ježiš mi dal nespútanú slobodu, Ježiš ma naučil dôverovať, Ježiš ma naučil na čom skutočne záleží, Ježiš mi dal hodnoty do poriadku, Ježiš ma naučil modliť sa k Otcovi, Ježiš zobral môj strach a mániodepresiu, Ježiš ma naučil milovať a nakoniec mi dal aj dievča, ktoré ma k Nemu priviedlo ešte viac. Ježiš obrátil moju rodinu a naučil ma odpúšťať. Dal mi radosť z Neho, čo je niečo, čo naozaj úprimne prajem každému. Spoznal som Ježiša ako dobrého pastiera, ktorý by dal za jednu stratenú ovečku život (a aj dal).

Teraz už viem na isto, že Boh je dobrý, miluje ma, stvoril ma a raz si ma privinie k sebe. Mám chuť to vykričať do sveta a nikdy s tým neprestať, preto aj píšem toto svedectvo, aby som povzbudil ostatných v kráčaní za Ježišom. Ďakujem za prečítanie a vyprosujem u Pána veľa požehnania pre všetkých, ktorí si moje svedectvo budú čítať + 🙂

[/et_pb_text][/et_pb_column][/et_pb_row][/et_pb_section]