[et_pb_section fb_built=“1″ custom_padding_last_edited=“on|phone“ module_id=“Nastim“ module_class=“ds-section“ _builder_version=“3.22″ custom_padding=“31px|0px|28px|0px|false|false“ custom_padding_tablet=““ custom_padding_phone=“0px|||“][et_pb_row custom_padding_last_edited=“on|phone“ _builder_version=“3.25″ module_alignment=“center“ custom_margin_tablet=““ custom_margin_phone=“30px|||“ custom_margin_last_edited=“on|phone“ custom_padding=“0px|0px|28px|0px|false|false“ custom_padding_tablet=““ custom_padding_phone=““][et_pb_column type=“4_4″ _builder_version=“3.25″ custom_padding=“|||“ custom_padding__hover=“|||“][et_pb_text _builder_version=“3.27.4″ text_font=“||||||||“ text_text_color=“#ed1a24″ header_font=“||||||||“ header_2_font=“Poppins|700|||||||“ header_2_text_color=“#4a4a4a“ header_2_font_size=“36px“ header_2_line_height=“1.3em“ header_4_font=“Dancing Script||||||||“ header_4_text_color=“#888888″ header_4_font_size=“24px“ header_4_line_height=“1.3em“ locked=“off“]
Svedectvá
Boh verný prisľúbeniam
[/et_pb_text][/et_pb_column][/et_pb_row][et_pb_row make_equal=“on“ column_padding_mobile=“on“ custom_padding_last_edited=“on|phone“ _builder_version=“3.25″ background_size=“initial“ background_position=“top_left“ background_repeat=“repeat“ custom_padding=“27px|0px|29px|0px|false|false“ custom_padding_tablet=“49px|||“ custom_padding_phone=“19px|||“ custom_width_px=“1280px“][et_pb_column type=“4_4″ _builder_version=“3.25″ custom_padding=“|||“ custom_padding__hover=“|||“][et_pb_text _builder_version=“3.27.4″ text_font=“||||||||“ text_font_size=“16px“ text_line_height=“1.9em“]
Minulý rok, keď som bola v predposlednom ročníku na vysokej škole, som zistila, že s manželom čakáme bábätko. Zrazu som cítila veľkú radosť, ale aj strach. Nevedela som, ako zvládnem prax v nemocnici, počas skúškového som mala obrovské nevoľnosti. Do toho vážne ochorela moja sestra, ktorá skončila hospitalizovaná na OAIM. Zrazu som sa cítila veľmi zmätená a slabá. Bála som sa nepochopenia, budúcnosti, o život mojej sestry a stabilitu rodiny. Vtedy som padla na kolená a len ďakovala a prehlasovala život. Povedala som si, že budem žiť „zo dňa na deň“. Každé ráno ďakovať za život, ktorý dal a ktorý zachráni. Nebudem sa báť o zajtrajšok, lebo On bude rovnať chodníky. Školu som síce musela prerušiť 2 mesiace pred ukončením, no tá nie je cieľom môjho svedectva. Uvedomila som si, že to najväčšie dobrodružstvo vyžaduje odvahu kráčať vo viere po vodách. Zotrvávať na prisľúbení. Ako Boh sľúbil sa stalo, v januári ožili 2 srdcia k novému životu. Jedno bolo malého Damiánka a druhé patrilo sestre.
[/et_pb_text][/et_pb_column][/et_pb_row][/et_pb_section]