[et_pb_section fb_built=“1″ custom_padding_last_edited=“on|phone“ module_id=“Nastim“ module_class=“ds-section“ _builder_version=“3.22″ custom_padding=“31px|0px|28px|0px|false|false“ custom_padding_tablet=““ custom_padding_phone=“0px|||“][et_pb_row custom_padding_last_edited=“on|phone“ _builder_version=“3.25″ module_alignment=“center“ custom_margin_tablet=““ custom_margin_phone=“30px|||“ custom_margin_last_edited=“on|phone“ custom_padding=“0px|0px|28px|0px|false|false“ custom_padding_tablet=““ custom_padding_phone=““][et_pb_column type=“4_4″ _builder_version=“3.25″ custom_padding=“|||“ custom_padding__hover=“|||“][et_pb_text _builder_version=“3.27.4″ text_font=“||||||||“ text_text_color=“#ed1a24″ header_font=“||||||||“ header_2_font=“Poppins|700|||||||“ header_2_text_color=“#4a4a4a“ header_2_font_size=“36px“ header_2_line_height=“1.3em“ header_4_font=“Dancing Script||||||||“ header_4_text_color=“#888888″ header_4_font_size=“24px“ header_4_line_height=“1.3em“ locked=“off“]

Svedectvá

Keď ťa Ježiš zavolá, nemôžeš inak

[/et_pb_text][/et_pb_column][/et_pb_row][et_pb_row make_equal=“on“ column_padding_mobile=“on“ custom_padding_last_edited=“on|phone“ _builder_version=“3.25″ background_size=“initial“ background_position=“top_left“ background_repeat=“repeat“ custom_padding=“27px|0px|29px|0px|false|false“ custom_padding_tablet=“49px|||“ custom_padding_phone=“19px|||“ custom_width_px=“1280px“][et_pb_column type=“4_4″ _builder_version=“3.25″ custom_padding=“|||“ custom_padding__hover=“|||“][et_pb_text _builder_version=“3.27.4″ text_font=“||||||||“ text_font_size=“16px“ text_line_height=“1.9em“]Žil som v tradičnej kresťanskej rodine. V nedeľu a vo sviatok som chodil na omšu, miništroval som a keďže nás bolo 6 súrodencov a otec bol veľa času preč, musel som zastať jeho miesto, do ktorého ma mama postavila. Teda variť, prať, starať sa o súrodencov, nakŕmiť všetko to, čo sme chovali a sem tam som sa aj učil, hoci nebolo na to veľa času! Samozrejme, za zlé známky som dostával trest. Bol čas, keď bol otec doma a s mamou sa pohádali ku komu pôjdem robiť – bol som taký multifunkčný „makač”. Takmer nikdy som nedostal pochvalu alebo uznanie. To ma viedlo k tomu, že som sa vzbúril voči všetkým autoritám, príkazom a normálnemu zdravému uvažovaniu. Moja vzbura v istom čase môjho života, v čase, keď som mal ako mladý muž najviac problémov, viedla k tomu, že som dobrovoľne odišiel z domu a svojvoľne bol zopár týždňov na ulici. Rodičom som povedal, že už ich nikdy v živote nechcem vidieť, nikdy sa s nimi nechcem rozprávať. Keď som potreboval pomoc vo svojom rozhodovaní, obrátili sa mi chrbtom. Chcel som všetkým dokázať, aký som perfektný, bezchybný a ako sa každý mýlil – tak som si našiel prácu ďalej od domu.

Začal som robiť ako montážny pracovník v Boleslavskej škodovke. Nie každý chcel robiť v tejto práci a bolo málo ľudí na práce presčas. No tam brali len tých, ktorí vedeli pracovať na daných pozíciách. Preto som sa rozhodol chodiť na zaškolenia a denne som robil 2-3 hodiny zadarmo, potom ešte 2-3 hodiny v kancelárii vo firme, za ktorú som pracoval. Spal som týždenne 30-35 hodín. To viedlo k tomu, že som sa stal koordinátorom a neskôr riaditeľom vo firme. Trvalo to od marca do decembra, teda necelých 9 mesiacov. Tento úspech bol pre mňa začiatkom. Začal som po troch rokoch riaditeľovania podnikať. Vidina väčších peňazí, lepšieho uznania a väčšej časovej voľnosti ma viedli k mienke, že robím správnu vec. Začal som zarábať viac peňazí, ale pre mňa to bolo stále málo. Tak som začal klamať úrady a začal si viac užívať život. Začal som klamať samého seba, že všetko je super a najviac super som ja.

Sebectvo mi zakrylo oči a srdce natoľko, že mi prestalo záležať na všetkom. Manželka bola iba nástrojom pre mňa vo chvíľach, keď som ju potreboval v práci alebo doma. Musela byť vždy po ruke usmiata a pripravená zniesť modré z neba. Začal som sa stýkať s ľuďmi, ktorí boli v rôznych mafiánskych spolkoch a v ktorých som sa sám videl. V tom čase som však začal byť chorý. Lekári mi diagnostikovali 11 rôznych diagnóz, celé podnikanie sa zrútilo, lebo kríza zobrala čo mohla. V tom čase som rozmýšľal reálne o samovražde. Napísal som správy tým, o ktorých som si myslel, že by mali vedieť o tom, čo chcem urobiť. Vypol som následne telefón a odišiel do servisu po auto, ktoré som mal ráno dostať. No čakal som naň do poobedia. Keď som sedel v servise, zacítil som niečo, čo nikdy pred tým. Niečo, čo zmenilo môj život. V srdci som mal nový pocit. Ako keby mi v ňom niekto hovoril – potrebujem ťa. Znelo to neustále dookola – potrebujem ťa. Až som si začal myslieť, že šaliem. Preto som sa rozhodol, že to skúsim a to čo som si naplánoval, som zrušil.

Keď som prišiel k telefónu a zapol ho, prišla mi správa od známeho, ktorý ma pozýval na kresťansky kurz Filip. Na tomto kurze sa ma Ježiš dotkol a zmenil celý môj život. Z dňa na deň som zanechal všetky svoje staré priateľstva s ľuďmi, ktorí prinášali do môjho života nekľud a trápenie. Vyliečil som sa z 11 chorôb v priebehu pár mesiacov – podľa lekárov zázrak. Moje manželstvo je novým vzťahom a zažívam pravú lásku a prijatie po odpustení mojich prešľapov mojou manželkou. Ani raz mi vyčítavo nepripomenula môj starý život. Zmenili sa vzťahy s rodičmi, dokonca im tykám. Mám nový vzťah s deťmi – otvorený pre každý problém, zdieľanie či podporu. Mám novú prácu a nové vízie. Toto všetko som dostal ako odpoveď na Ježišove volanie – potrebujem ťa. Aj teba Ježiš potrebuje – odpovedz mu.[/et_pb_text][/et_pb_column][/et_pb_row][/et_pb_section]